Kde bolo, tam bolo...
Kde bolo, tam bolo a ešte aj je. V domčeku plnom hudobných nástrojov a hračiek žijú Celko a Hudmila. Aj preto tam radi chodia deti, aby si zaspievali, zatancovali, zahrali na píšťalkách, citarách. Pretože sú to deti šikovné, tak si spolu aj kreslia, maľujú a modelujú. Potom si zahrajú divadlo. Láka ich záhrada plná stromov, mačky, psík a dve sliepky.
Celko a Hudmila jedného zimného večera sedeli pri peci vo svojom domčeku a hútali. Štvornohá kamarátka Bobina na nich nechápavo hľadela, až napokon si ľahla pod ich nohy k mačkám. Oheň v peci tancoval a zalizoval sa červeným jazykom. Oblizoval svojim teplom ruky, labky, líca. Zrazu Celko vykríkol: Jáááj, už to mám! Čo máš Celko? Spýtala sa Hudmila a zatvorila na peci dvierka. No predsa pesničku! Chcete vedieť akú ? A takto vznikla pesnička Oheň v peci.
Píše sa rok 2500 a deti v škole si spievajú pieseň Bol raz jeden Celko. Ozaj, a viete deti, kto bol Celko a Hudmila? Veď oni stále žijú, sú medzi vami. Žijú v jednom malom domčeku poblíž mesta. Majú malú záhradku, v ktorej rastú stromy, ale predsa ich svet je veľmi veľký. Je to hudobný svet, plný zvukov, tónov a hudobných nástrojov, na ktorých vedia aj hrať. Celko, podaj mi píšťalku, nech sa môžem porozprávať s kukučkou, volá Hudmila.
Celko a Hudmila majú ale teraz iné starosti. Nehodní ľudia vypilujú živé stromy popri ceste a nechystajú sa sadiť nové. Ale našťastie sa nájdu ešte dobré deti, ktoré sa radujú zo stromov a hrajú sa pod nimi, dokonca aj jedna babka v lete išla s vedrom plným vody, aby poliala jeden malý stromček za dedinou a Celka a Hudmilu to natoľko potešilo, že hneď o tom zložili pesničku. Tak počúvajte.
Deti, ale teraz vám to už musíme prezradiť. Máme tých pesničiek a príbehov viac a sú nahraté na CD Bol raz jeden Celko.